Oficiálne stanovisko
Petičný výbor vyjadruje svoje oficiálne stanovisko na podporu petície za zachovanie cirkevných sviatkov ako dní pracovného pokoja:
Východiskový stav
Cirkevné sviatky ako dni pracovného pokoja upravuje zákon č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja v znení neskoršich predpisov. Tento zákon ustanovuje tieto cirkevné sviatky a dni pracovného pokoja:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky (je zákonom označený ako štátny sviatok, no z hľadiska cirkevného je to aj slávnosť Bohorodičky Panny Márie)
- 5. júl - sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda (je zákonom označený ako štátny sviatok, no svojou podstatou je to rovnako cirkevný sviatok)
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),
- Veľký piatok,
- Veľkonočný pondelok,
- 15. september- Sedembolestná Panna Mária,
- 1. november - sviatok Všetkých svätých,
- 24. december - Štedrý deň,
- 25. december - prvý sviatok vianočný,
- 26. december - druhý sviatok vianočný.
Zástupcovia Vlády SR pri prerorkovávaní konsolidácie verejných financií v Rade solidarity a rozvoja vyjadrili svoju vôľu obmedziť počet dní pracovného pokoja, medzi nimi i sviatky, ktorých podstata je kresťanská.
Stanovisko
Petičný výbor týmto vyjadruje zásadný nesúhlas s horeuvedeným riešením ekonomických problémov na Slovensku. V celej Európe prebieha proces profanácie kresťanských inštitútov, ktoré boli v spoločnosti tradične ustanovené a chránené legislatívou. Duchovný odkaz a duchovné dedičstvo je pritom nadčasové a neoddeliteľne spojené jednak so samotným vznikom slovenského národa, ako i z jeho neskorším formovaním a rastom. Kresťanstvo svojou vieroukou zásadne mení a ovplyvňuje životy veriacich, rodín a celej spoločnosti. Spásonosná viera v Ježiša Krista, úcta k Panne Márii či k svätému Cirilovi a Metodovi ako i ostatné dogmy kresťanstva boli a stále sú neprehliadnuteľnou skutočnosťou života spoločnosti na Slovensku, a sú teda i oslavované a pripomínané formou svätenia sviatočných dní. Štát vyjadroval takémuto kresťanskému inštitútu podporu tak, že uznával tieto sviatky ako dni pracovného pokoja. Kto nepopiera, že kresťanská viera a jej praktizovanie je skutočný a čo do počtu masový jav slovenkej spoločnosti, musí priznať i to, že cirkevné sviatky tak ako sú ustanovené, majú svoje opodstatnenie. Ich svätenie je súčaťou desatora Božich prikázaní, medzi ktoré patrí i 3. prikázanie: Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil. Z hľadiska kresťanstva sa jedná o Boží zákon, ktorý nemá právo zmeniť alebo obmedziť žiadna svedská moc. Štátne zákony sa pritom dlhodobo prispôsobovali vôli ľudu, ktorá skrze ich vieru bola v súlade s vôľou Božou, mnohé štátne zákony uvádzali desatoro do praxe. Osobná viera a presvedčenie zástupcov ľudu pokiaľ je v rozpore s kresťanstvom, nemôže mu byť na prekážku, ale títo predstavitelia sú povinní rešpektovať vieru takú, akú má väčšina národa. A tak je Vláda SR povinná vieru svojho národa rešpektovať so všetkými jej dôsledkami a prejavmi v spoločnosti. Nie je legitímne, aby Vláda SR na zachovanie sviatkov hľadela skepticky či pragmaticky, pretože väčšina populácie Slovenska vyznáva kresťanskú vieru, a je oveľa viac legitímne prijať postoj na ochranu, ba viac z hľadiska historického a duchovného dokonca na podporu tohto cirilo-metodejského dedičstva. Vláda SR nemá najmenší dôvod obmedzovať priestor na praktizovanie kresťanskej viery a kresťanského kultu. Vláda SR nemá právo umenšovať priestor daný kresťanom z dôvodov ekonomických ani ideologických v prospech západoeurópskych trendov, ateizmu, humanizmu alebo iného hnutia, nemá ani legitímny dôvod zvýhodňovať iné náboženstvá a to už len preto, že z hľadiska proporcionality je kresťanstvo oprávnene zakorenené ako prvoradé a pôvodné.
Preto my hoc z postavenia laikov s bolesťou sledujeme skutočnosť, že Slovensko neobchádza vlna protikresťansky mierených snáh (o.i. silná podpora Gay Pride pochodu z oficiálnych miest), ktorým sa vedome či nevedome naša krajina posúva do stavu duchovného prázdna a hodnotového chaosu. Nie je preto možné siahať na duchovné dedičstvo a jeho konkrétne prejavy v spoločnosti z ekonomických alebo iných dôvodov, a to práve pre jeho nenahraditeľný význam. Ekonomický prínos by bol neporovnateľný s duchovými škodami na duchovnom odkaze Cirila a Metoda, ktorý je nanajvyš hodný zachovania, širenia a obnovy na Slovensku. Kresťanstvo po stáročia pozitívne ovplyvňovalo vývoj slovenského národa a jeho význam pre celú Európu je nepropierateľný. Napriek tomu sa mnohé štáty uchyľujú k jeho ďalšej vlne odklonu od zachovania tohto nadprirodzeného bohatstva, ktoré sa tradovalo z generácie na generáciu. Kresťanstvo je to, čo chceme na Slovensku zachovať i pre ostatné generácie, a to so všetkými inštitútmi, ktoré štát rešpektuje a uznáva. Jedným z takýchto inštitútov je ustanovenie cirkevných sviatkov ako dní pracovného pokoja.
Petičný výbor.